Tatra kolem světa 2 (TKS2) je projektem, který pomyslně navazuje na výpravu z konce 80. let, která ovlivnila nejednoho cestovatele. Mimo to je TKS2 koncipovaná jako „otevřená expedice“ a během několikaleté cesty kolem světa se na palubu na určitý čas mohou připojovat lidé, kteří si takto mohou vyzkoušet reálný expediční život. Letošní druhá část cesty odstartovala v Africe a je za námi několik etap této části výpravy. Podle reakcí a dotazů je patrné, že veřejnost zajímá, jak to na palubě Trajdy (T815) chodí a jaké jsou názory a pocity lidí, kteří se stali členy týmu TKS2. I proto jsme se rozhodli pro tuto rubriku, ve které se čtenář dozví něco dalšího ze zákulisí, a to očima i slovy členů výpravy.
Narodil som sa v roku 1985, bývam na Záhorí a zatiaľ sa odtiaľto nechystám. Som vyštudovaný strojný inžinier, ale živím sa ako projektový manažér pre meranie a reguláciu v prostrediach s nebezpečím výbuchu. Veľmi rád cestujem. Začal som s tým v roku 2013 a na začiatok som si takmer sám (mooc ti za to ďakujem - Peťa) zvolil Austráliu, jej východnú a čiastočne centrálnu časť. Tu začal aj môj ďalší koníček. Po prvý raz som sa potápal a hneď na Veľkom korálovom útese. Zatiaľ som veľa krajín nestihol, ale zažil som Kubu za vlády Fidela. Tu som sa naučil piť ozajstný rum a videl som ako to asi vyzeralo u nás, keď som sa narodil. Obdivoval som pyramídy v Chichen Itza (Mexiko, keby náhodou niekto nepoznal) a potápanie v cenote bolo neskutočné. Premoknutie vo vodopáde na Islande je zážitok, na ktorý sa nezabúda (hlavne keď sú suché šaty príliš ďaleko). Čo sa týka gastronómie mám stále na prvom mieste Thajsko a jedlo na ulici, ktoré nám veľmi silno neodporúčali. Bolo úžasné.
Jak bys s odstupem času zhodnotil svou účast na expedici?
Bola to moja prvá skúsenosť s cestovaním obytným voz, aby som bol úprimný, bál som sa toho, predsa len som už trošku pohodlný.
Afrika nebola na mojom zozname krajín, kam by som chcel ísť veľmi vysoko, ale nakoniec to bola skvelá dovolenka. A dokonca sme videli - celkom neplánovane - Viktóriine vodopády, to bolo pre mňa jedným z lákadiel Afriky, takže som veľmi rad, že som ich videl.
Bol to zážitok.
Na co nejraději vzpomínáš?
Úžasná krajina, kolektív a hrochyyy. S odstupom času a s tým, ako to vyzerá u nás s počasím doma, aj na to teplo 😀
Máš pocit, že tě expedice něco naučila? Pokud ano, tak co?
Začnem jednoducho, nikdy v živote som toľko neumýval riad - ale zvládal som to.
Priložiť ruku k dielu som nemal nikdy problém, hoci mám aj neobľúbené práce (umývanie je jednou z nich).
Ďalej, že je Afrika a Afrika. Bol obrovský rozdiel medzi Zimbabwe a Namíbiou s Botswanou. V Zimbabwe sú turisti ako „chodiace peňaženky“.
Zistil som, že aj tak sa máme v našich krajinách veľmi dobre, aj keď sa nám mnoho vecí nepáči a na všetko nadávame.
Přinesla ti účast na expedici něco dalšího?
Bol som smutný, že už je medzi Čechmi a Slovákmi jazyková bariéra.
Kdybys teď (s aktuálními zkušenostmi) potkal svoje "já" chvíli před expedicí, co bys sám sobě poradil? Co bys sám sobě poradil, co se týče balení na expedici, přípravy, očekávání, vnímání, přístupu, čehokoli dalšího?
Zober viac alkoholu.
Menej handier.
Dlhší objektív.
Veci na zničenie (aspoň triko, montérky).
Mysli pozitívne, predsa len aj oni chcú z niečoho žiť a naozaj, naozaj ťa nechcú len bezdôvodne „nasrať“.
Existuje aj väčšia byrokracia ako u nás.
+ otázka navíc: Prečo by mali ľudia cestovat?
Krátka odpoveď je: LEBO.
Tie zaužívané frázy, že rozširuje obzory, že učí samostatnosti atď., to všetko platí.
Podľa mňa ľudia, ktorí nechcú cestovať, sami seba okrádajú o nový pohľad na život, pretože čo je u nás normálne a prirodzené, inde môže byť považované za výnimočné až výstredné.
Uvediem príklad: v Sydney som býval pri Coogee beach - bolo to asi 20 minút pešo od mora - a stretol som tam zopár ľudí, ktorí nikdy pri mori neboli.
A hlavný dôvod: veľa ľudí si myslí, že inde je úžasný život, pretože predsa tráva u suseda je zelenšia... Treba cestovať, aby človek zistil, ako to v skutočnosti je a mal svoj vlastný názor.
Děkujeme za rozhovor 🙂
Tým TKS2
Čerstvé zážitky můžeš získat e-mailem. Snadno a zdarma.
Díky tomu budeš vědět co se děje, jak expedice probíhá a co právě zažíváme. A kdo ví, třeba tě zaujme a přidáš se k nám.